Rodokmeň rodu Révay
Nasledovne uvedené tabule s rodokmeňom rodu Révay sú prevzaté z knižky
NAGY, Iván: Magyrország családai czímerekkel és nemzékrendi
táblákkal I-XIII. Pest, Friebesz, I., 1857-1868 IX., s. 690-691. V tejto
knižke vzhľadom k roku vydania sú len údaje približne do roku 1850
Pre jednoduchšiu orientáciu ponúkam stručnú štruktúru tabúľ
- Tabuľa I - skôr legendárne ako
historické údaje - od zakladateľa rodu Jakuba de Reva (okolo r. 1200) až
po historicky doloženého Ladislava I (1495). Jeho synovia sú zakladateľmi
dvoch základných vetiev rodu - trebostovskej a blatnicko-sklabinskej
- Tabuľa II - trebostovská vetva, od
roku 1635 synovia turčianskeho župana Martina boli povýšení do barónskeho
stavu
- Tabuľa III - zemianska vetva
- Tabuľa IV - pokračovanie barónskej
vetvy
- Tabuľa V - pokračovanie barónskej
vetvy, posledný člen tejto vetvy František bol povýšený do grófskeho
stavu, keďže nezanechal potomka ním vymiera táto barónska vetva
- Tabuľa VI - vetva
blatnicko-sklabinská, začínajúca Františkom I. tento získava
postupne turčianske hrady Blatnica a Sklabiňa. Jeho deti roku 1556
boli povýšené do stavu barónskeho. Podľa niektorých prameňov získal
barónsky titul už František I. v roku 1537
- Tabuľa VII
- Tabuľa VIII - grófska vetva -
vymrela v polovičke 19.-teho storočia
- Tabuľa IX - pokračovanie barónskej
vetvy (od roku 1916 grófska) do súčasnosti
V polovičke 19.-teho storočia žili len dve vetvy - zemianska trebostovská
vetva - o ktorej nie sú mi známe žiadne ďalšie informácie.
Druhá prežívajúca vetva je barónska vetva Sklabinsko-Blatnická. Príslušníci
tejto vetvy boli 30. decembra 1916 povýšení do grófskeho stavu. V súčasnosti
žijú príslušníci tejto vetvy v Rakúsku a Švédsku.